4-dňový pracovný týždeň zvyšuje produktivitu. Koniec pandémie je ideálnym časom pre jeho zavedenie

4-dňový pracovný týždeň zvyšuje produktivitu. Koniec pandémie je ideálnym časom pre jeho zavedenie

Jednou z pozitívnych zmien, ktoré pandémia koronavírusu priniesla, je snaha o väčšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Skrátenie pracovného týždňa z piatich na štyri dni by k tejto rovnováhe výrazne prispeli. Myslí si to Joe Ryle, manažér kampane 4-dňový pracovný týždeň vo Veľkej Británii. Práve koniec pandémie považuje za ideálnu príležitosť na to, aby sme sa zamysleli nad fungovaním sveta práce a zlepšili ho. 

Pracovný život, tak ako ho poznáme dnes, prešiel v poslednom storočí množstvom zmien, spôsobenými technologickým pokrokom, inováciami a spoločenským napredovaním. Ktoré z týchto zmien boli podľa vás najdôležitejšie?

Povedal by som, že jednou z najvýznamnejších zmien bolo zavedenie voľného víkendu pre pracujúcich ľudí po celom svete. Skráteniu pracovného týždňa zo šiestich na päť dní vydláždila cestu kampaň vo Veľkej Británii a ďalších krajinách, ktorú organizovalo odborové hnutie. Odvtedy sa tento model pracovného týždňa stal dominantným a normálnym nielen v Británii, ale vo väčšine sveta, čo bolo pre odborové hnutie v danej dobe veľkým víťazstvom. A keďže táto zmena nastala pred viac než storočím, dovoľujem si tvrdiť, že už dávno malo prísť ďalšie výrazné skrátenie pracovného týždňa. Práve preto vediem kampaň za štvordňový pracovný týždeň.

Myslíte si, že štvordňový pracovný týždeň je ďalším prirodzeným krokom?

Áno. Pandémia ochorenia COVID-19 otvorila diskusie o tom, že potrebujeme dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Ukázala tiež, že keď je na to vôľa, svet práce sa dokáže zmeniť veľmi rýchlo. Stačí sa napríklad pozrieť na to, ako sme prešli na prácu z domu a ako vlády jednotlivých štátov aj podporili ľudí rozšírením tohto modelu práce. Ďalej ste spomínali technologické inovácie. Myslím si, že nové technológie prinesú ešte väčšiu automatizáciu, preto je teraz ideálny čas na to, aby sme zaviedli štvordňový pracovný týždeň bez znižovania platov. Dalo by nám to možnosť rovnomerne rozložiť aktuálne kapacity pracovného týždňa naprieč celou ekonomikou.

Bola pandémia hlavnou inšpiráciou pre vašu kampaň za štvordňový pracovný týždeň?

Naša kampaň existovala aj pred pandémiou. V dôsledku pandémie sa však diskusie o 4-dňovom pracovnom týždni zintenzívňujú vo veľkom množstve krajín – v Japonsku, na Novom Zélande, v Španielsku či na Islande. Je to spôsobené tým, že svet práce bol aj predtým obrátený úplne naruby a tak či tak už potreboval zmenu.

Prekážkou je najmä nostalgia za minulosťou – sme zaseknutí v minulosti a často sa bojíme zmeny. Pandémia nám však ukázala, že keď potrebujeme rýchlo urobiť veľké zmeny, dokážeme to urobiť pomerne dobre.

Aké má 4-dňový pracovný týždeň výhody? Prečo by ho mali firmy zaviesť?

4-dňový pracovný týždeň so sebou prináša veľké množstvo výhod, tak načrtnem aspoň niektoré z tých hlavných. V prvom rade máme čoraz viac dôkazov o tom, že vedie k väčšej produktivite. Už množstvo štúdií ukázalo, že po prechode na 4-dňový pracovný týždeň by ľudia urobili väčšie alebo aspoň rovnaké množstvo práce, ako teraz urobia za päť dní. Týmto efektom sme si dnes už istí. V druhom rade, kratší pracovný týždeň je dobrý pre životné prostredie, keďže redukuje množstvo uhlíkových emisií spôsobených dochádzaním do práce, ako aj spotrebu energie. A po tretie platí, že lepšia rovnováha medzi pracovným a osobným životom prináša ľuďom väčšiu psychickú pohodu. Takéto opatrenie je teda dobré pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Čo sú najčastejšie argumenty proti zavedeniu 4-dňového pracovného týždňa? Strach zo zníženej produktivity?

Áno, myslím si, že niektoré organizácie nedokážu pochopiť, ako by po znížení počtu pracovných hodín o pätinu – napríklad z priemerných 40 hodín na 32 hodín týždenne – ľudia dokázali urobiť viac práce. Vyzerá to však skrátka tak, že keď je človek oddýchnutejší, príde do práce oveľa odhodlanejší a s väčšou motiváciou odviesť dobrú prácu. Všetky dôkazy pritom naznačujú, že potrebujeme prekonať len túto jednu prekážku. V podstate je to iba nostalgia za minulosťou – sme zaseknutí v minulosti a často sa bojíme zmeny. Pritom sa však ničoho báť nemusíme, lebo pandémia koronavírusu nám ukázala, že keď potrebujeme rýchlo urobiť veľké zmeny, dokážeme to urobiť pomerne dobre. 4-dňový pracovný týždeň je opatrením, ktoré v budúcnosti všetkým zabezpečí lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.

V niektorých krajinách, napríklad v Španielsku a na Islande, sa rozhodli štvordňový pracovný týždeň otestovať. Máte nejaké nové informácie o tom, ako tieto projekty prebehli? Aké dosiahli výsledky a aké budú v týchto krajinách ďalšie kroky?

V Španielsku, Írsku a Škótsku k skúšobnému zavedeniu zatiaľ nedošlo. Ešte sú iba v úvodnej výskumnej fáze a hľadajú spoločnosti, s ktorými by začali. Na Islande prebehol štvorročný pilotný program, v rámci ktorého došlo k skráteniu pracovného týždňa vo verejnom sektore. Nebol zavedený pre všetkých, ale v mnohých prípadoch áno. V priemere išlo o skrátenie pracovného času z približne 40 hodín na 35 hodín týždenne. Tento program bol ohromne úspešný, keďže zapojeným organizáciám sa zvýšila produktivita a zamestnancom zase v práci prispel k väčšej pohode a lepšiemu psychickému zdraviu. Vďaka zisteniam z projektu sa následne zaviedli opatrenia, ktoré až 86 % obyvateľom Islandu – teda drvivej väčšine – natrvalo znížili pracovný čas na 35 až 36 hodín týždenne. Dúfam, že tento prípad poslúži pre ostatné krajiny ako reálny príklad toho, že takáto zmena je možná.

Zaujíma vás téma 4-dňového pracovného týždňa?

Nezmeškajte vystúpenie Joa Ryleho už 26. októbra na CSR Summit 2021.

Zaregistrujte sa na konferenciu zadarmo